Rôzny pohľad na ľudské práva a nezávislosť štátov

Autor: Marek Tóth | 19.5.2011 o 10:28 | (upravené 19.5.2011 o 11:05) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  938x

Viem, že už bolo o ľudských právach popísané veľmi veľa. Nie som expert na túto problematiku, avšak čoraz častejšie sa stávajú vypuklými situácie, kedy nie vždy záleží na reálnej situáci ale často na tom, kto túto situáciu posudzuje. Nejakým zvláštnym spôsobom potom väčšina verejnosti sa tomuto názoru potom prispôsobí...

Aktuálne stále je pretriasaná občianska vojna v Lýbii. A vôbec, dá sa ešte povedať, že ide o občiansku vojnu, keď do suverénneho samostatného štátu zasiahli ďalšie štáty, ktorých sa situácia v Lýbii vôbec netýka? Proti vládnej moci autoritárskeho režimu sa vzbúrila časť verejnosti. To sa predsa udialo aj v iných desiatkach štátov, nedávno aj v Egypte. No v prípade Lýbie svetové mocnosti uznali, že sa tam deje niečo viac nekalé a neľudské ako inde. Súhlasiť sa dá, že každá vojna je zlá a neobhajujem lýbijského vodcu a jeho praktiky. Je náme, že stredozemie ako aj sever Afriky považuje Francúzsko za svoju sféru vplyvu a preto malo veľký záujem v tomto konflikte. A nielen to, Lýbia patrí k veľkým producentom ropy, čierneho zlata, ktoré bolo ďalším dôvodom na "spravodlivý" zásah voči porušiteľom ľudských práv. Najlepšie tento zásah vykonať tak, aby postupne si spojenci vytvorili podmienky na získanie vplyvu a moci nad ropnými poliami. Médiá neustále ukazovali zverstvá páchané prívržencami vládneho režimu, a to až tak, že sa zdali mierne jednostranné a zaujaté. Zámer bol jednoduchý - vytvoriť tlak na verejnú mienku, že vojenský zásah spojencov, ktorý bol v príkrom rozpore s medzinárodným právom, je spravodlivý a nevyhnutný. NEvyhnutný pre koho? Niekoľko ropných spoločností či záujmových skupín, ktoré sa relatívne lacno budú môcť dostať k novým zdrojom? A to ešte aj s požehnaním a podporou verejnosti takmer celého demokratického sveta.

Nedávno Európsky súd odsúdil bývalého chorvátskeho vojenského dôstojníka Gotovinu (inak chorvátskeho hrdinu) za genocídu páchanú na nechorvátskom obyvateľstve počas vojny v Juhoslávii. Čo také hrozné urobil? Že násilne vysťahovával z chorvátskych dedín nechorvátske obyvateľstvo a pri tom nechal postrielať niekoľko desiatok "tých nepoddajných"? Áno, neľudské. Bol povstalec proti centrálnej vláde v Belehrade. Povstalci sú aj v Lýbii a bojujú proti centrálnej vláde v Tripolise. A prečo aj ich európsky súd neodsúdi, resp. EÚ neodsúdi ich aktivity. Alebo inak, prečo Gotovinovi neprišlo na pomoc NATO? Žeby dôvodom mohlo byť opäť to, že mocnosti sa na realitu pozerajú merítkom svojich záujov a ziskov? Čo ak by Chorvátsko malo ložiská ropy? Dnes by z Gotovinu možno bol vážený európsky politik či diplomat. "Žiaľ", nenarodil sa v správnej krajine, tak ho odsúdili. I keď, o čo bol horší ako súčasní lýbijskí povstalci?!

Už je tomu sedemnásť rokov čo zúrila občianska vojna v Rwande, kde sa doslova mleli kmene Tutsi a Hulu. Jeden druhého obvinili z ponižovania a nerovného zaobchádzania a tak tam behom pár mesiacov zomrelo, bolo zmasakrovaných približne jeden milión ľudí. A žiadna svetová mocnosť si to takmer ani nevšimla. Vtedy ich netrápilo, že sú tam porušované ľudské práva a zomierajú stovky, tisíce nevinných, vrátane žien a detí. Možno by sa niektorá mocnosť aj odhodlala na nejaký zásah, ak by sa v krajine nachádzali významné ložiská ropy, zlata, či niečoho inak cenného. Ale nestalo sa. Ľudia zomreli, konflikt nejako ustal, nastal relatíny mier, svet zabudol ...

V súčasnom modernom svete chceme, aby bola spravodlivosť, ale sami pritom nie sme často spravodliví pri posudzovaní toho, kto si tú spravodlivosť zaslúži a aká vôbec bude. Mocnosti si zvykli, že ich pomoc nie je pre každého rovnaká a poskytnú ju iba tomu, kto si ju "zaslúži". Nie je bezodplatná. Cez médiá masírujú mozog verejnosti a predhadzujú jej iba to čo ju pridá na ich stranu. Pravda by totiž nemusela byť prospešná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?